1. Silný parlament: Anglicko malo silný parlament, ktorý dokázal presadiť svoju autoritu nad monarchiou. Parlament mal právomoc prijímať zákony, vyberať dane a dokonca vyhlasovať vojnu. To sťažilo, aby sa monarchia stala absolútnou.
2. Magna Charta: Magna Charta, podpísaná v roku 1215, stanovila zásadu, že kráľ nestojí nad zákonom. Tento dokument ešte viac obmedzil moc monarchie a zabezpečil ochranu práv ľudu.
3. Vojny ruží: Vojny ruží, ktoré trvali v rokoch 1455 až 1485, oslabili moc monarchie. Tieto vojny mali za následok smrť mnohých členov kráľovskej rodiny a zanechali krajinu v stave chaosu. To sťažilo každému jednému človeku etablovať sa ako absolútny panovník.
4. Henrich VII: Henrich VII., ktorý sa stal kráľom v roku 1485, bol bystrý a schopný vládca. Dokázal upevniť moc a obnoviť poriadok v krajine. Nepokúšal sa však stať absolútnym panovníkom. Namiesto toho spolupracoval s parlamentom na prijímaní zákonov a riadení krajiny.
5. Henrich VIII: Henrich VIII., ktorý sa stal kráľom v roku 1509, je často vnímaný ako silný a mocný panovník. Absolútnu monarchiu však v Anglicku nezaviedol. V skutočnosti sa často musel spoliehať na parlament, aby dosiahol svoje.
6. Náboženská reformácia: K obmedzeniu moci monarchie prispela aj náboženská reformácia, ktorá sa začala v 16. storočí. Reformácia viedla k rozchodu s katolíckou cirkvou a k založeniu anglikánskej cirkvi. To spôsobilo, že monarchia bola menej závislá od pápeža a poskytla jej väčšiu kontrolu nad náboženskými záležitosťami.
V dôsledku týchto faktorov sa Anglicko v 16. storočí vyhlo absolutizmu a vytvorilo obmedzenejšiu monarchiu. Tento systém vlády sa v priebehu storočí naďalej vyvíjal a je platný dodnes.