1. Mládež a vek: Báseň stavia vedľa seba obraznosť mladosti a veku. Rečník, ktorý je v neskorších fázach života, vyjadruje svoju túžbu uniknúť obmedzeniam fyzického starnutia a zažiť obnovenú vitalitu a kreativitu. Táto juxtapozícia zdôrazňuje dichotómiu medzi efemérnou povahou mladosti a trvalou podstatou umenia.
2. Byzancia a Írsko: Yeats stavia do kontrastu rušné mesto Byzancia s bohatým kultúrnym dedičstvom a umeleckou nádherou s pomerne rustikálnou a vidieckou krajinou Írska. Toto porovnanie slúži na zdôraznenie túžby rečníka po stimulujúcejšom a esteticky pútavejšom prostredí.
3. Život a smrť: V celej básni sa rečník borí s témami života, smrti a transcendencie. Stavia vedľa seba obrazy rozkladu a smrteľnosti s víziami nesmrteľnosti a umeleckého znovuzrodenia. Tento kontrast podčiarkuje boj rečníka medzi jeho fyzickým úpadkom a jeho túžbou po trvalom dedičstve prostredníctvom umenia.
4. Klasické umenie a moderná civilizácia: Yeats ukazuje paralely medzi pretrvávajúcou krásou a múdrosťou klasického umenia a prchavými, povrchnými aspektmi modernej civilizácie. Spojenie týchto prvkov pozýva čitateľov, aby sa zamysleli nad hodnotou a významom umenia tvárou v tvár časovej zmene.
5. Zmyselnosť a duchovnosť: Báseň stavia vedľa seba zmyselné obrazy, ako je „kupola z mnohofarebného skla“ a „zlatá mozaika“, s duchovnou symbolikou a náboženskými narážkami. Tento kontrast zdôrazňuje snahu rečníka nájsť harmonickú rovnováhu medzi pozemskými pôžitkami a duchovným naplnením.
Postavením týchto kontrastných prvkov vedľa seba vytvára Yeats dynamickú a viacvrstvovú báseň, ktorá skúma témy smrteľnosti, transcendencie, umenia a ľudského hľadania zmyslu a naplnenia.