V prvej strofe básnik opisuje palmu ako „kráľa medzi stromami“, pričom zdôrazňuje jej majestátnu prítomnosť a dominanciu v krajine. Používa živé obrazy, pričom jeho listy porovnáva s „ventilátormi / zeleného a žltého plameňa“ a jeho kmeň s „veľkým stĺpom slonoviny“. Tón básnika je tónom obdivu a úcty, keď uznáva vznešenosť a krásu stromu.
Druhá strofa naberá introspektívnejší smer, keď básnik reflektuje svoje osobné spojenie s palmou. Spomína, ako ako dieťa liezol na strom, dosiahol jeho „najvrchnejší list“ a cítil sa „ako dobyvateľ“. Tieto spomienky vyvolávajú pocit nostalgie a túžby po jednoduchšom, bezstarostnejšom čase.
V záverečnej strofe sa básnik vracia do prítomného okamihu a uznáva, že už nie je schopný vyliezť na palmu, ale stále nachádza útechu a inšpiráciu v jej prítomnosti. Opisuje, ako „žlté ovocie“ stromu padá „ako hviezdy“ a jeho „pernatý hrebeň“ prirovnáva k „fontane / žltého ohňa“. Obraznosť v tejto strofe je opäť živá a dynamická, zachytáva podstatu palmy a jej trvalý význam pre básnika.
Celkovo je „Žltá palma“ oslavou krásy prírody a osobného spojenia básnika s prírodným svetom. Prostredníctvom svojich živých obrazov a premyslených úvah vyjadruje Williams pocit úžasu a uznania pre jednoduchú, no hlbokú krásu jedinej palmy.