Nasledujúce vysvetlenie zdôrazňuje niektoré dôvody, prečo básnik používa frázu „podivná história plná udalostí“:
1. Nepredvídateľnosť: Životná cesta býva často nepredvídateľná a plná nečakaných udalostí. Od nevinnosti a zraniteľnosti detstva až po triumfy a neúspechy dospelosti je ľudská existencia poznačená rôznymi zvratmi, ktoré môžu drasticky zmeniť smerovanie človeka.
2. Rôzne skúsenosti: Báseň sa ponorí do pestrej škály skúseností, ktorými človek počas života prechádza. Od „mučiaceho a vracajúceho“ dojčaťa cez milenca „vzdychajúceho a potiaceho sa“ až po „štíhle a papučové pantalóny“, každý vek predstavuje svoje vlastné odlišné stretnutia, ťažkosti a emocionálne stavy.
3. Nepretržitá transformácia: Ľudský život je charakterizovaný neustálymi zmenami a transformáciami. Ako báseň postupuje cez sedem vekov, ilustruje postupné fyzické a psychologické posuny, ku ktorým dochádza v priebehu času. Od bezstarostnej mladosti cez zaťaženú dospelosť až po reflexívnu starobu tieto zmeny formujú identitu a perspektívu človeka.
4. Horská dráha emócií: Báseň zachytáva škálu emócií, ktoré sprevádzajú každú etapu života. Od závislej povahy detstva cez vášnivé túžby mladosti až po múdrosť a prijatie staroby je ľudská existencia poznačená chvíľami radosti, smútku, ambícií a kontemplácie.
5. Univerzalita ľudskej skúsenosti: „Sedem vekov človeka“ presahuje individuálne okolnosti a ponúka univerzálny obraz ľudského stavu. Bez ohľadu na pôvod alebo sociálne postavenie, báseň zdôrazňuje spoločné skúsenosti, ktoré sa prelínajú všetkými ľudskými životmi a vytvárajú pocit spoločného spojenia.
Stručne povedané, fráza „podivná rušná história“ zachytáva podstatu ľudského života ako nepredvídateľnej, mnohostrannej cesty naplnenej rôznorodými zážitkami, neustálymi premenami, širokým spektrom emócií a univerzálnou príťažlivosťou pre našu spoločnú ľudskosť.