Báseň „The Four C’s“ od Billyho Collinsa sa zameriava na spôsob, akým hovoríme o poézii a jazyku s ňou spojenom.
Básnik hovorí, že keď sa hovorí o básni, očakáva sa, že budú hovoriť „slávnostným spôsobom“, hovoriac o „tropoch“ a „obrazoch“; „nejednoznačnosti“ a „irónii“.
Básnik sa však chce zamerať na jednoduchšie aspekty básne – „malé slovo“ a „malé skutky“.
Nechce, aby ľudia považovali báseň za niečo „vznešené“ alebo „intelektuálne“, oddelené od každodenného života. Chce, aby ľudia videli báseň ako niečo „neformálne“, niečo, čo hovorí o „káve, smotane, deťoch“.
Slová „káva“ a „smotana“ reprezentujú neformálny, osobný tón, ktorý sa básnik snaží nastaviť, zatiaľ čo slovo „deti“ predstavuje čestnosť a radosť, ktorá pochádza z maličkostí v živote.
Básnik potom hovorí, že práve tieto maličkosti v živote robia jeho báseň ‚znesiteľnou‘. Chce napísať báseň, ktorá je jednoduchá a prístupná, ktorá sa bude páčiť každému, nielen tým, ktorí dobre ovládajú jazyk poézie.
Súhrn
„Four C’s“ od Billyho Collinsa je vtipná báseň, ktorá pojednáva o jazyku a očakávaniach, ktoré sa často spájajú s poéziou. Báseň povzbudzuje čitateľov, aby ocenili jednoduché každodenné aspekty života a aby sa na básne pozerali prístupnejším a osobnejším spôsobom.