1. Posunutie a strata: Báseň začína opisom zážitku protagonistov z vysídlenia, keď opúšťajú svoj domov a túlajú sa po rôznych miestach. Riadky:„Túlal som a blúdil som, kým som neprišiel na miesto/nikdy som predtým nebol/mesto stanov,“ naznačujú pocit straty a neistoty, keď sa rečník ocitne na neznámom území.
2. Neviditeľnosť: Protagonista pociťuje v meste pocit neviditeľnosti a anonymity, ktorého príkladom sú riadky typu „Chodil som po uliciach/ako tieň medzi tieňmi“. To odráža skúsenosti mnohých marginalizovaných jednotlivcov, ktorí sa cítia prehliadaní a odpojení od spoločnosti.
3. Ukotvenie v spomienkach: Napriek ich vysídleniu nachádza rečník útechu v ich spomienkach a kultúrnych koreňoch. Riadky ako „Nosil som svoje spomienky/vo zväzku na chrbte/ako slimák nesie svoju ulitu“ zdôrazňujú dôležitosť osobnej histórie a dedičstva pri udržiavaní pocitu identity a spolupatričnosti.
4. Opätovné pripojenie: Rečník nakoniec nájde miesto spolupatričnosti v komunite „temných tvárí“ a zažijú pocit opätovného spojenia so svojím kultúrnym dedičstvom. Riadky „Našiel som svojich ľudí/v srdci mesta“ naznačujú proces sebaobjavovania a potvrdenia vlastnej identity.
5. Vytrvalý duch: Báseň končí húževnatým a vyzývavým tónom, ako prednášajúci vyhlasuje:"Ešte som tu/stále tancujem." Vyjadruje to posolstvo sily a odolnosti, keďže hlavný hrdina naďalej vytrvá napriek skúsenostiam s vysídlením a odcudzením.
Celkovo „Anchorage“ skúma témy vysídľovania, straty a hľadania spolupatričnosti, pričom zároveň zdôrazňuje silu pamäti, kultúrneho dedičstva a komunity pri udržiavaní pocitu identity a účelu.