Ako sa báseň odohráva, rečník sa zamýšľa nad ich vnútornými zážitkami počas zimy. Opisujú túžbu po „akejsi hibernácii“ a pocit „zastrčený/v teplom zámotku spánku“. To vyjadruje túžbu po úniku a introspekcii. Básnik nachádza útechu v jednoduchosti zimy, ako „Vonku,/Sneh neustále padá/A pokrýva svet“. Svet sa stáva tlmeným a pokojným, poskytuje pocit pokoja a ticha.
Rečník potom uvažuje nad kolobehom života a plynúcim časom. Uvažujú o tom, že zima je časom „čakania a snívania“. Báseň vyvoláva pocit trpezlivosti a očakávania, akoby sa rečník pripravoval na to, že z tohto obdobia pokoja vzíde niečo nové.
Záverečné riadky básne prinášajú pocit nádeje a optimizmu:„A potom jedného dňa,/Keď slnko svieti/A vtáky spievajú,/Vynorím sa/Z môjho dlhého spánku,/Zmenený/A pripravený začať znova“. Reproduktor prechádza transformáciou a je pripravený prijať vitalitu a rast jari.
Celkovo „Niekedy v zime“ skúma témy transformácie, introspekcie a plynutia času. Básnik používa obrazy a metafory súvisiace so zimou a spánkom, aby vytvoril pocit kontemplácie a očakávania, čo naznačuje potenciál obnovy a znovuzrodenia.