V celej básni rečníčka používa rôzne techniky na vyjadrenie svojich emócií a myšlienok. Používa živé obrazy, aby opísala hrôzy vojny a skazu, ktorú za sebou zanecháva. Používa opakovanie aj na zdôraznenie bolesti a utrpenia, ktoré prežíva. Tón básne je tónom hlbokého smútku a straty, ale obsahuje aj pocit odolnosti a odhodlania ísť ďalej.
Jednou z kľúčových tém básne je kontrast medzi krásou prírody a škaredosťou vojny. Rečník opisuje prírodný svet sviežim a lyrickým spôsobom pomocou snímok, ktoré naznačujú život, rast a obnovu. Toto sa spája s drsnou realitou vojny, ktorá je vykresľovaná ako ničivá sila, ktorá trhá životy a komunity.
Ďalšou dôležitou témou v básni je sila lásky a pamäti. Láska rečníka k Normanovi je stála niť, ktorá sa tiahne celou básňou. Vybavuje si ich spoločné spomienky a vyjadruje svoju túžbu po jeho prítomnosti. Láska a pamäť sú prezentované ako sily, ktoré dokážu prekonať smrť a poskytnúť útechu tvárou v tvár strate.
„Drahý Norman“ je dojemná a podnetná báseň, ktorá zachytáva podstatu ľudského utrpenia a odolnosti voči vojne. Je to silná pripomienka obetí, ktoré priniesli tí, ktorí slúžia v armáde, a trvalý vplyv ich neprítomnosti na tých, ktorých zanechajú.