Rovnako ako oblaky, ktoré sa „topia a miznú bez stopy“, aj myšlienky a pocity rečníka sú prechodné a neustále sa menia. Útechu nachádza vo vedomí, že ako mraky, aj jej emócie nakoniec pominú a opäť nájde pokoj.
Báseň tiež skúma tému krásy nedokonalosti. Rečník poznamenáva, že oblaky nie sú dokonalé – často sú zdeformované alebo neúplné – ale to neznižuje ich krásu. Rovnako rečníčka prijíma svoje vlastné chyby a nedokonalosti s vedomím, že sú súčasťou toho, čo ju robí jedinečnou a výnimočnou.
V konečnom dôsledku je „Cloud“ oslavou krásy a nestálosti života. Báseň nám pripomína, že aj uprostred zmien a neistoty je stále veľa, za čo môžeme byť vďační a za čo môžeme byť vďační.
Tu je podrobnejšia analýza básne:
* Báseň začína tým, že rečník opisuje oblaky ako „ako cukrová vata, ako pukance, ako zmrzlina“. Tieto prirovnania sú hravé a detské a vyvolávajú pocit radosti a nevinnosti.
* Rečník potom pokračuje v opise oblakov ako „meniacich sa tvaru, zmeny farby“ a poznamenáva, že „sú stále v pohybe, nikdy nehybne“. Tieto snímky naznačujú, že oblaky sú v neustálom stave toku a že nikdy nie sú rovnaké od jedného okamihu k druhému.
* Hovorkyňa prirovnáva mraky k svojim myšlienkam a emóciám, ktoré sa tiež neustále menia. Poznamenáva, že sú „nepokojní ako deti“ a že „tak rýchlo uletia“. Toto porovnanie zdôrazňuje prchavosť myšlienok a pocitov rečníka a pripomína nám, že nie sú vždy spoľahlivé alebo stabilné.
* Hovorkyňa nachádza útechu vo vedomí, že jej myšlienky a pocity nakoniec pominú ako oblaky a opäť nájde pokoj. Hovorí:"Pozriem sa, ako prechádzajú okolo, a budem vedieť, že nie som sama." Toto tvrdenie je silným potvrdením ľudskej skúsenosti a pripomína nám, že nás všetkých spájajú naše spoločné emócie.
* Báseň končí tým, že rečníčka objíma svoje vlastné chyby a nedokonalosti. Hovorí:"Nie som dokonalá, ale som krásna." Toto vyhlásenie je pripomienkou toho, že by sme sa nemali báť vlastných nedokonalostí, ale radšej ich prijať ako súčasť toho, čo nás robí jedinečnými a výnimočnými.
Na záver, „Cloud“ od Sandry Cisneros je silnou a dojemnou meditáciou o povahe oblakov, ich nestálosti a ich schopnosti vyvolať radosť aj smútok. Báseň nám pripomína, že aj uprostred zmien a neistoty je stále veľa, za čo môžeme byť vďační a za čo môžeme byť vďační.