Whitmanova poézia je často plná ohromujúcich opisov prírodného sveta, od vznešenosti Skalistých hôr až po jemnú krásu jedného kvetu. Tiež veril, že príroda je zdrojom duchovnej inšpirácie a často písal o spôsoboch, akými nás môže prírodný svet spojiť s niečím väčším, ako sme my sami.
Dickinsonová tiež nachádzala útechu a inšpiráciu v prírode a jej poézia často obsahuje živé a podrobné opisy prírodného sveta okolo nej, od kolibríkov, ktorí navštívili jej záhradu, až po rozľahlú nočnú oblohu. Písala tiež o spôsoboch, akými môže príroda odrážať naše vlastné vnútorné životy, a prírodu často používala ako metaforu ľudských emócií.
Whitman a Dickinson boli nielen veľkí básnici, ale boli aj horlivými pozorovateľmi prírodného sveta. Z ich poézie žiari láska k prírode a je jasné, že obaja našli veľkú radosť a inšpiráciu v kráse okolitého sveta.