1. Metafora slepoty: Báseň sa sústreďuje okolo metafory slepoty, ktorá postupne zasahuje do vnímania rečníka. Cez túto optiku slepota symbolizuje starnutie, stratu vitality a upadajúce zmyslové schopnosti.
2. Zmenšovanie zmyslov: Rečník opisuje, ako jeho zmysly, predtým ostré, postupne miznú. Zrak sa stmavne, sluch vybledne a čuch sa oslabí, čo odráža prirodzenú eróziu, ktorá sa časom vyskytuje.
3. Kontrast minulosti: Na rozdiel od súčasného stavu ubúdania zmyslov rečník pripomína živé vnímanie mladosti. Tento kontrast zvyšuje pocit straty a zvýrazňuje pominuteľnosť ľudských skúseností.
4. Prírodná paralela: Báseň vytvára paralelu medzi ľudskou skúsenosťou úpadku a prírodným svetom. Rozpadajúca sa krajina, slabnúce slnečné svetlo a meniace sa ročné obdobia odzrkadľujú zmeny, ktoré sa dejú v reproduktore, a sprostredkúvajú pocit univerzálnej zmeny.
5. Neúprosný čas: Báseň zdôrazňuje nezastaviteľný pochod času, ktorý podobne ako „plazivý príliv“ či „podmáčané more“ nahlodáva ľudskú existenciu. To podčiarkuje nevyhnutnosť zhoršovania a sprostredkúva pominuteľnosť života.
6. Téma úmrtnosti: Báseň skúma tému smrteľnosti a naznačuje, že strata zmyslov a úpadok fyzického tela sú neúprosnými predchodcami smrti. Táto úvaha podnecuje hlbokú úvahu o krátkosti života.
7. Pretrvávajúca nádej: Napriek ohromnému pocitu úpadku sa rečník drží v iskierke nádeje, vyjadrenej v riadku:„Tápam, okrem slepého“. Táto odolnosť tvárou v tvár úpadku naznačuje trvalú silu ľudského ducha.
8. Prijatie a reflexia: Báseň končí poznámkou o prijatí a reflexii, ktorá uznáva miesto rečníka v prirodzenom cykle rastu, úpadku a regenerácie. Táto kontemplácia pridáva vrstvu filozofickej introspekcie.
Celkovo je „All But Blind“ dojímavým skúmaním krehkosti ľudskej existencie a plynutia času. Pripomína čitateľom, aby si vážili svoje zmyslové zážitky a pamätali na vzácnosť života, a to aj napriek nevyhnutnému úpadku a smrteľnosti.