Dudley Randall v knihe „To Mercy Killers“ konfrontuje problém eutanázie alebo zabitia z milosti z pohľadu sestry, ktorá bola svedkom utrpenia nevyliečiteľne chorých pacientov. Báseň je silnou obžalobou praxe, o ktorej Randall tvrdí, že je neľudská a neúcta k ľudskému životu.
Báseň začína zdravotnou sestrou, ktorá opisuje stav svojich pacientov:sú „sužovaní bolesťou“, „pomaly zomierajú“ a „prosia o prepustenie“. Očividne chápe ich ťažkú situáciu a chápe, prečo niektorí ľudia môžu namietať, že eutanázia je milosrdný čin. Je však tiež presvedčená, že je nesprávne vziať ľudský život aj v prípadoch extrémneho utrpenia.
Randall podporuje jej argument tým, že ukazuje paralelu medzi eutanáziou a vraždou. Poukazuje na to, že oba činy zahŕňajú úmyselné zabitie inej osoby a tvrdí, že medzi nimi nie je žiadny morálny rozdiel. Odmieta aj argument, že eutanázia je formou súcitu a tvrdí, že je to vlastne spôsob, ako sa vyhnúť náročnej úlohe starostlivosti o umierajúcich.
Báseň končí tým, že sestra prosí vrahov o milosť, aby prehodnotili svoje činy. Žiada ich, aby pamätali na ľudskosť svojich pacientov a správali sa k nim s úctou a dôstojnosťou. Tiež ich vyzýva, aby zvážili dôsledky svojich činov a zamysleli sa nad tým, aký dopad bude mať eutanázia na spoločnosť ako celok.
„To Mercy Killers“ je silná a dojemná báseň, ktorá premysleným a provokatívnym spôsobom konfrontuje problém eutanázie. Randallove argumenty sú dobre podložené a presvedčivé a ona proti tejto praxi dôrazne argumentuje. Báseň je pripomienkou, že aj napriek veľkému utrpeniu je ľudský život posvätný a treba s ním zaobchádzať s úctou.
Motívy
* Posvätnosť ľudského života
* Dôležitosť súcitu a dôstojnosti pri starostlivosti o zomierajúcich
* Nebezpečenstvo eutanázie
* Vplyv eutanázie na spoločnosť
Poetické zariadenia
* Paralelizmus:Randall používa paralelizmus na vytvorenie paralely medzi eutanáziou a vraždou. Pomáha to zdôrazniť závažnosť eutanázie a ukázať, že nejde len o súcit.
* Metafora:Randall prirovnáva umieranie k „slabnúcemu svetlu“ a „blikajúcemu plameňu“. Táto metafora pomáha vytvárať pocit pátosu a ukazuje krehkosť ľudského života.
* Personifikácia:Randall zosobňuje smrť ako „cudzinec s kapucňou“. To pomáha vytvárať pocit tajomstva a predtuchy a ukazuje, že smrť je neoddeliteľnou súčasťou života.
Záver
„To Mercy Killers“ je silná a dojemná báseň, ktorá premysleným a provokatívnym spôsobom konfrontuje problém eutanázie. Randallove argumenty sú dobre podložené a presvedčivé a ona proti tejto praxi dôrazne argumentuje. Báseň je pripomienkou, že aj napriek veľkému utrpeniu je ľudský život posvätný a treba s ním zaobchádzať s úctou.