1. Obrázkový jazyk: Básnik používa metafory a prirovnania, aby prirovnal nádej k jemným predmetom alebo efemérnym veciam, čím vyzdvihol jej krehkú a zraniteľnú povahu. Napríklad:
- "...parang kristal na nabasag sa isang iglap" (ako kryštál rozbitý v okamihu)
- "...parang usok na naglaho sa hangin" (ako dym miznúci vo vzduchu)
2. Opakovanie: Báseň opakovane zdôrazňuje márnosť a nestálosť nádeje. Frázy ako „naunsyaming pag-asa“ (zmarená nádej) a „lahat ay nawala“ (všetko je preč) sa opakujú v celej básni, čím sa umocňuje pocit sklamania a straty.
3. Snímky: Báseň využíva živé obrazy na vytvorenie bezútešnej a beznádejnej atmosféry. Vykresľuje obraz pustej krajiny, vädnúcich kvetov a suchej, popraskanej zeme, odrážajúci rozbité sny rečníka a rozbité nádeje.
4. Rečnícke otázky: Rečník kladie sériu rétorických otázok, ktoré poukazujú na zbytočnosť a neistotu hľadania nádeje. Napríklad:
- "Saan hahantong ang ating mga pangarap?" (Kam nás povedú naše sny?)
- "May hovoríay pa bang umasa?" (Má zmysel dúfať?)
5. Štruktúra: Báseň pozostáva z krátkych strof, z ktorých každá vyjadruje fragment dezilúzie a zúfalstva rečníka. Krátke strofy symbolizujú roztrieštený a zlomený stav nádejí rečníka, čím sa zintenzívňuje pocit frustrácie.
6. Tón: Celkový tón básne je melanchólia, rezignácia a pesimizmus. Pocit beznádeje preniká každým riadkom a vyjadruje hlboké rozčarovanie a sklamanie rečníka zoči-voči životným výzvam a zlyhaniam.
Zručným využitím týchto literárnych techník báseň efektívne zachytáva tému zmarenej nádeje a v čitateľovej mysli vnáša hlboký pocit dezilúzie a zúfalstva.