O čom je báseň Shelleyho múdrosť?

Báseň „The Wisdom of Shelley“ od Georgea Santayanu je komentárom k životu a filozofii romantického básnika Percyho Bysshe Shelleyho. Báseň skúma Shelleyho snahu o poznanie, jeho lásku k prírode a jeho vieru v silu predstavivosti transformovať svet. Santayana obdivuje Shelleyho idealizmus, ale tiež kritizuje jeho nedostatok praktickosti a jeho tendenciu stiahnuť sa zo sveta.

Báseň pozostáva z piatich strof, z ktorých každá skúma iný aspekt Shelleyho života a diela. V prvej strofe Santayana opisuje Shelleyho hľadanie vedomostí a prirovnáva ho k „opitej včele“ poletujúcej z jedného kvetu na druhý. V druhej strofe chváli Shelleyho lásku k prírode a jeho schopnosť vidieť krásu a zázraky v prírodnom svete. V tretej strofe oslavuje Shelleyho vieru v silu predstavivosti a jeho oddanosť sociálnej reforme. Vo štvrtej strofe kritizuje Shelleyho nedostatok praktickosti a jeho tendenciu stiahnuť sa zo sveta. V piatej a poslednej strofe zhŕňa Shelleyho filozofiu a tvrdí, že Shelley veril, že jedinou skutočnou realitou je „ideálny svet“ a že fyzický svet je iba „tieňom“ ideálu.