Báseň zdôrazňuje komické aspekty hrocha, robí si srandu z jeho veľkej veľkosti, neukojiteľného apetítu a zdanlivej lenivosti. Nash opisuje hrochov „zablatený objem“, „hrozný úsmev“ a „chuť k jedlu v koryte rieky“, pričom zdôrazňuje nemotornú povahu zvieraťa a tendenciu váľať sa v bahne. Básnik tiež zdôrazňuje hroší nedostatok pôvabnosti, keď si všíma, ako „bezcitne klusá“, čím vytvára vtipný kontrast medzi jeho mohutným vzhľadom a dosť nemotornými pohybmi.
Navyše, Nash používa slovné hračky a rým, aby dodal básni komediálny efekt. Napríklad zívnutie hrocha opisuje ako „titanické“ a jeho zuby ako „biele“. Tieto hravé opisy v kombinácii s rýmovanou schémou vytvárajú veselý a zábavný tón, ktorý pozýva čitateľa, aby sa zapojil do zábavy.
Hoci sa báseň zameriava predovšetkým na fyzické vlastnosti a správanie hrocha, naznačuje aj hlbšie významy. Napríklad hrošia „koža z indickej gumy“ by sa dala interpretovať ako symbol odolnosti a prispôsobivosti. Navyše, záverečnú vetu básne, „A preto má hroch/jeho mierne povýšenecký vzduch“, možno vnímať ako komentár hrošího sebavedomia napriek jeho nezvyčajnému vzhľadu a zvykom.
Celkovo je Hroch chytrá a zábavná báseň, ktorá ponúka odľahčený pohľad na ríšu zvierat. Vtipné postrehy a hravý jazyk Ogdena Nasha robia báseň zábavnou a nezabudnuteľnou a povzbudzujú čitateľov, aby ocenili zvláštny šarm a výstrednosti hrocha.