Báseň začína rečníkom opisujúcim „starú“ jeseň, čas „zlatých kukuričných polí“ a „smiatej oblohy“, ktorú spája s vlastnou mladosťou a nevinnosťou. Rečník si však čoskoro uvedomí, že tohtoročná jeseň už pominula a on je teraz v novej sezóne svojho života, ktorá je poznačená „temnými“ a „trpkými“ dňami.
Rečník potom pokračuje v opise rôznych zmien, ktoré vidí v prirodzenom svete okolo seba. Listy padajú zo stromov, kvety vädnú a zvieratá sa pripravujú na zimu. Všetky tieto zmeny slúžia na to, aby rečníkovi pripomenuli, že čas plynie a že starne.
Báseň končí rečníkom zamyslením sa nad nevyhnutnosťou smrti. Vie, že jedného dňa zomrie, tak ako opadne jesenné lístie. Určitú útechu však nachádza aj v kráse prírodného sveta a verí, že aj v smrti je stále nádej na vykúpenie a obnovu.
Celkovo je „Jeseň“ komplexnou a dojemnou básňou, ktorá skúma témy času, zmien a smrteľnosti. Campbell používa živé obrazy a symboliku na vytvorenie silného a nezabudnuteľného umeleckého diela, ktoré zachytáva krásu a smútok prírodného sveta.
Tu je niekoľko ďalších bodov, ktoré možno o básni urobiť:
* Báseň je napísaná jambickým pentametrom, tradičným metrom, ktorý sa často používa v sonetoch a iných formálnych básňach. Tento meter pomáha vytvárať pocit rovnováhy a poriadku v básni, čo kontrastuje s pocitmi chaosu a zmätku hovoriaceho.
* Báseň využíva rôzne literárne prostriedky vrátane metafory, prirovnania a personifikácie. Tieto zariadenia pomáhajú vytvárať bohatú a textúrovanú báseň, ktorá je plná zmyslových detailov a živých obrazov.
* Báseň je plná aj narážok na klasickú mytológiu a literatúru. Rečník sa napríklad prirovnáva ku gréckemu bohu Panovi, ktorý bol známy svojou divokou a neskrotnou povahou. Tieto narážky pomáhajú dodať básni hĺbku a zložitosť a tiež ukazujú, že Campbell bol dobre čítaný a vzdelaný básnik.
„Jeseň“ je silná a dojemná báseň, ktorá skúma univerzálne témy času, zmeny a smrteľnosti. Campbellove živé obrazy a symbolika pomáhajú vytvoriť nezabudnuteľné umelecké dielo, ktoré zachytáva krásu a smútok prírodného sveta.