Báseň sa začína opisom stáda divokých koní, ktoré voľne pobehujú v obrovskej rozlohe pampy, otvorených pastvín Južnej Ameriky. Neruda používa živé obrazy a zmyslové detaily, aby vytvoril pocit úžasu a úžasu pri pohľade na tieto nádherné zvieratá. Opisuje ich „krky s hrivou“ a „silné boky“ a spôsob, akým „otriasajú zemou“, keď cválajú po pláňach.
Básnik tiež používa personifikáciu, aby dal koňom ľudské vlastnosti. Opisuje ich ako „pánov vetra“ a „pánov zeme“, čím naznačuje, že majú zvláštne spojenie s prírodnými živlami. Toto zosobnenie slúži na pozdvihnutie koní a zdôraznenie ich dôležitosti a významu v prírodnom svete.
Neruda v celej básni uvádza paralely medzi koňmi a ľudským duchom. Tvrdí, že kone predstavujú slobodu, vášeň a neskrotné sily prírody, ktoré existujú v každom z nás. Báseň sa stáva meditáciou o ľudskej túžbe po slobode a dôležitosti prijatia našej divokej a neskrotnej stránky.
Neruda tiež používa kone ako symbol vzbury a odporu proti utláčateľským silám. Opisuje, ako kone „lámu opraty“ a „trhajú zem“, čím naznačuje, že sú symbolmi oslobodenia a vzdoru. Tento výklad je obzvlášť aktuálny v kontexte Nerudovho politického aktivizmu a jeho oddanosti sociálnej spravodlivosti.
„Kone“ je silná a dojemná báseň, ktorá oslavuje krásu a silu prírodného sveta a nezdolného ducha slobody a vzbury. Nerudovo použitie živej obraznosti, personifikácie a symboliky vytvára bohatú a mnohovrstevnú báseň, ktorá hlboko rezonuje s čitateľmi a pozýva ich, aby sa zamysleli nad vlastným spojením s prírodným svetom a vlastnou snahou o slobodu a oslobodenie.