V celej básni je prostredie zobrazené ako svieže prírodné prostredie. Rečník spomína „údolie, kde vietor sladko dýcha“ a „divoké ružové stromy“ medzi inými prírodnými živlami, ako sú „slnkom spálená veselosť“, „hviezdy spievajúce na nebi“ a „mesiac na hore“.
Tieto odkazy na prírodu naznačujú vonkajšie prostredie, pravdepodobne záhradu alebo lúku, ktorá sa často používa v poézii ako symbol lásky a krásy. Obraznosť spojená s prírodou sa tiež spája s témou krásy ako niečoho čistého, prirodzeného a božského, na rozdiel od niečoho povrchného alebo umelého.
Celkovo možno prostredie básne „Krása“ interpretovať ako pokojné, prirodzené prostredie, obklopené symbolmi lásky a krásy, ktoré poskytuje rečníkovi pozadie pre uvažovanie o podstate krásy a transcendentných vlastnostiach s ňou spojených.