Rómeo a Júlia v hre stoja pred sériou nemožných rozhodnutí. Ich rodiny im zakazujú byť spolu a obaja sú ochotní riskovať svoje životy, aby boli jeden s druhým. Keď je Rómeo vyhnaný z Verony, Júlia súhlasí s tým, že si vezme Parisa, aby nebola nútená vziať si niekoho iného. Vie však, že bez Rómea nemôže žiť a nakoniec sa rozhodne vziať si život.
Ako tragický čin je prezentovaná aj Romeova samovražda. Premôže ho smútok, keď uverí, že Júlia je mŕtva, a nevie si predstaviť žiť bez nej. Prebodne sa dýkou a zomrie v jej náručí.
Shakespearovo zobrazenie samovraždy v Rómeovi a Júlii je zložité a jemné. Hra samovraždu neoslavuje, ale prezentuje ju ako tragický a zúfalý čin, ktorý môže mať zničujúce následky.
Dôkazy z hry, ktoré naznačujú, že Shakespeare samovraždu neoslavuje:
* Rómeo a Júlia sú mladí a impulzívni a rozhodujú sa bez toho, aby premýšľali o dôsledkoch.
* Ich samovraždy sú prezentované ako tragické a zúfalé činy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k ich pádu.
* Hra ukazuje negatívny vplyv samovraždy na ostatné postavy, ako je Friar Laurence a dve rodiny.
Dôkazy z hry, ktoré naznačujú, že Shakespeare môže odsúdiť samovraždu:
* Hra predstavuje samovraždu ako hriech. Fráter Laurence hovorí:"Hriech z tvojich pier? Ó, previnenie, sladko nabádané! / Daj mi môjho Rómea, a keď zomriem, / vezmi si ho a rozsekaj ho na hviezdy, / urobí tvár neba tak krásnou / Že celý svet bude zamilovaný do noci / A neklaňaj sa krikľavému slnku."
* Hra ukazuje negatívne dôsledky samovraždy, ako je smrť Rómea a Júlie a smútok ich rodín.
V konečnom dôsledku je Shakespearovo zobrazenie samovraždy v Rómeovi a Júlii zložité a jemné. Hra samovraždu neoslavuje, ale predstavuje ju ako tragický a zúfalý čin, ktorý môže mať zničujúce následky.