Začiatok:Báseň začína pocitom melanchólie a rezignácie. Rečník narieka nad plynúcim časom a nad neodvratným blížiacim sa smrťou a prirovnáva sa k letnému dňu, ktorý sa pomaly vytráca. Nálada je nálada smútku a prijatia smrteľnosti.
Koniec:Na rozdiel od pochmúrneho tónu na začiatku naberá koniec básne pozitívnejšiu a nádejnejšiu nôtu. Rečník nachádza útechu v myšlienke, že jeho láska k osobe oslovenej v básni prežije aj po smrti a bude žiť ďalej, aj keď jeho fyzické telo zanikne. Tento posun v nálade naznačuje zmysel pre transcendenciu a silu lásky prekonať hranice smrteľnosti.