Vetvy siahajú po nekonečný koniec.
Ako rozpažené ruky sa kolíšu a tancujú,
Pôvabné umenie, pokojný tranz.
Od kmeňa po špičku, silné záchranné lano,
Vetvy nesú spev prírody.
Kolískajú listy, let šepotu,
Ochrana života vo dne iv noci.
Ako sa menia ročné obdobia, menia sa aj ich odtiene,
Od žiarivej zelenej po zlaté kúzlo.
V zimnom tichu stoja tak holé,
Stále tu však pretrváva prísľub jari.
Na svojich končatinách si vtáky nájdu hniezdo,
Svätyňa, miesto odpočinku.
Od prvého úsvitu do konca dňa,
Ich melódie s vetvami sa prelínajú.
Pod ich tieňom, chladný oddych,
Z letných horúčav vítaný pohľad.
Vetvy ponúkajú útechu, jemné pohladenie,
Ako zázraky prírody jemne žehnajú.
V búrkach a víchricách sa kývajú silou,
Svedectvo ich trvalého svetla.
Hoci vetry môžu zavýjať a bystriny hučia,
Ich odolnosť trvá navždy.
Počas nevýslovných rokov stoja tak vysoko,
Očarujúca sieň Strážcov zeme.
S konármi siahajúcimi k nebu,
Most medzi svetmi, kde sídlia sny.
Tak žasnime nad ich veľkou milosťou,
V objatí prírody nájdite naše objatie.
Lebo vo vetvách sa odvíjajú príbehy,
Symfónia života, úžasný svet.