Báseň začína uznaním, že ľudia sú rôznorodí a mnohostranní:
"Niektorí ľudia sú blázni do športu,
Iní o umení.
Niektorí sú ambiciózni,
Iní sú spokojní."
Táto rozmanitosť je oslavovaná, pretože rečník naznačuje, že jedinečné záujmy, vášne a ciele každého jednotlivca prispievajú k bohatstvu ľudských skúseností.
Napriek našim rozdielom rečník zdôrazňuje spoločné vlákna, ktoré nás spájajú:
„A predsa, pod tým všetkým,
Všetci sme rovnakí.
Všetci chceme byť šťastní,
Všetci chceme byť milovaní."
Táto spoločná túžba po šťastí a láske presahuje naše rozdiely a vytvára pocit univerzálneho ľudského spojenia.
Rečník ďalej skúma spektrum ľudských emócií a skúseností, od radosti po smútok, od úspechu po zlyhanie. Rečník naznačuje, že tieto univerzálne skúsenosti nás skutočne robia ľuďmi:
"Všetci sa smejeme,
Všetci plačeme,
Všetci vyhrávame,
Všetci prehrávame."
Opakovanie vety „My všetci“ zdôrazňuje spoločnú črtu týchto skúseností a pripomína nám, že nie sme sami v našich zápasoch a radostiach.
Báseň končí oslavou vrodenej dobroty ľudstva, napriek chybám a obmedzeniam, ktoré môžeme mať:
"Áno, máme chybu,
Ale aj my sme krásne.
Všetci sme schopní veľkých vecí,
A všetci si zaslúžime šťastie."
Rečník povzbudzuje čitateľov, aby prijali svoju ľudskosť, vrátane ich silných a slabých stránok, a snažili sa dosiahnuť svoj plný potenciál.
Celkovo je „Viac o ľuďoch“ kontemplatívna báseň, ktorá skúma zložitosti ľudskej povahy, zdôrazňuje naše spoločné črty a povzbudzuje nás, aby sme našli radosť, účel a spojenie v našej spoločnej ľudskej skúsenosti.