Hovorca si však zároveň uvedomuje, že noc je už preč a že je opäť sám. Narieka nad stratou milenca a nad šťastím, ktoré spolu zdieľali, a kladie si otázku, ako bude môcť bez nich pokračovať. Premýšľa, či sa mu ešte niekedy podarí nájsť lásku a či sa niekedy bude cítiť tak šťastný ako so svojou stratenou láskou.
Napriek svojmu smútku, rečník nakoniec príde k pocitu prijatia. Uvedomuje si, že čas strávený so svojou milenkou bol vzácny a že by mal byť vďačný za čas, ktorý spolu prežili. Uvedomuje si tiež, že spomienka na jeho lásku v ňom navždy zostane a že ju bude stále nosiť so sebou.
Báseň končí tým, že rečník vyjadruje svoju lásku k stratenému milencovi a nádej, že sa jedného dňa opäť spoja. Zároveň im vyjadruje vďaku za čas, ktorý s nimi mohol stráviť, a sľubuje, že na nich nikdy nezabudne.
„Drahý, hoci noc je preč“ je krásna a dojemná báseň, ktorá zachytáva zložitosť lásky, straty a plynutia času. Je to silná pripomienka, že aj keď stratíme niekoho, koho milujeme, spomienka na jeho lásku a šťastie, ktoré sme s nimi zdieľali, nám vždy zostane.