Táto báseň je o kontraste medzi očakávaniami, ktoré máme od života, a realitou, ktorú zažívame. Rečník na úvod hovorí, že život „nie je taký, aký som si myslel, že bude“, a pokračuje v opise toho, ako si predstavoval, že život bude ľahký, plný radosti a úspechu. Realita je však taká, že život je často ťažký a plný výziev a rečník vyjadruje svoje sklamanie a frustráciu.
Báseň hovorí aj o myšlienke dospievania a vyrovnávania sa s realitou sveta. Hovorca hovorí o tom, ako veril na „rozprávky“ a „sny“, no teraz vie, že život nie je vždy taký. Hovorí aj o tom, ako si kedysi myslel, že dokáže „všetko“, no teraz už vie, že má hranice.
Napriek tomu všetkému sa rečník nevzdáva nádeje. Hovorí, že stále „hľadá“ a že stále verí v „lepší deň“. Báseň končí slovami, že sa „nebojí“ a že je pripravený čeliť všetkému, čo mu život postaví do cesty.
V tejto básni Hughes používa silné, živé obrazy, aby vytvoril pocit kontrastu medzi ideálom a skutočnosťou. Báseň je tiež plná emócií a hlas rečníka je úprimný a surový. V konečnom dôsledku je táto báseň o ľudskej skúsenosti a spôsobe, akým sa všetci musíme vyrovnať s realitou života.