Rečník pokračuje v skúmaní rôznych filozofických konceptov, ako je úloha jednotlivca v spoločnosti, hľadanie pravdy a povaha reality. Robí to ľahkomyseľným a neúctivým spôsobom, pričom si robí srandu z predsudkov filozofov a abstraktnej povahy ich myšlienok. Filozofiu napríklad opisuje ako „hru slov“ a naznačuje, že filozofi sa len „hrajú s jazykom“.
Báseň obsahuje aj množstvo satirických úderov na indický vzdelávací systém, ktorý podľa Ezechiela kládol príliš veľký dôraz na rutinné učenie a nedostatočný na kritické myslenie. Tvrdí, že skutočná hodnota filozofie nespočíva v získavaní vedomostí, ale v učení sa myslieť sám za seba.
V konečnom dôsledku je „Filozofia“ oslavou radosti z premýšľania a kladenia otázok. Ezechiel povzbudzuje čitateľov, aby prijali svojich vlastných vnútorných filozofov a skúmali veľké otázky života, aj keď nikdy nenájdu všetky odpovede.
Tu je podrobnejšie zhrnutie básne:
* Rečník začína vyhlásením o svojej láske k jeho starým filozofickým knihám, hoci si navzájom odporujú.
* Skúma rôzne filozofické koncepty, ako je úloha jednotlivca v spoločnosti, hľadanie pravdy a povaha reality.
* Robí to ľahkomyseľným a neúctivým spôsobom, pričom si robí srandu z predsudkov filozofov a abstraktnej povahy ich myšlienok.
* Kritizuje aj indický vzdelávací systém za to, že kladie príliš veľký dôraz na učenie naspamäť a nedostatočne kladie na kritické myslenie.
* Báseň končí rečníkom, ktorý povzbudzuje čitateľov, aby prijali svojich vlastných vnútorných filozofov a skúmali veľké otázky života.