Báseň začína tým, že sa rečník pozerá na nočnú oblohu a zachytáva obraz „pomaly klesajúceho mesiaca“. Použitie slova „slow-drop“ naznačuje pocit nadčasovosti a nehybnosti. Mesiac je zosobnený ako „duch“, čo ešte viac zvyšuje mystickú kvalitu básne.
Ako báseň postupuje, obraznosť sa stáva živšou a snovou. Rečník spomína „striebro“, „hviezdy“ a „biele vtáky“, čím vzniká pocit očarenia. Použitie farieb, najmä opakovanie „striebornej“ a „bielej“, dodáva básni éterický tón.
K jej nálade a tónu prispieva aj rytmus básne. Čiary sú krátke a často prerušené čiarkami a pomlčkami, čo vytvára pocit pauzy a reflexie. Rytmus básne je pomalý a rozvážny, napodobňuje pomaly sa pohybujúci pohyb mesiaca a snovú kvalitu obrazov.
Celkovo obraznosť básne v kombinácii s jej rytmom a použitím jazyka vytvára náladu alebo tón úžasu, tajomstva a éterickej krásy. Navodzuje pocit nadčasovosti a magickej premeny sveta pod strieborným svetlom mesiaca.