Báseň začína tým, že rečník vyhlási, že srdce toho druhého nosí vo svojom tele, ako keby to bola jeho fyzická časť. Tento obraz vyjadruje pocit hlbokej intimity a spojenia, ako keby sa srdce hovoriaceho a srdce druhého človeka stali jedným.
Rečník potom pokračuje v opise toho, ako nosí srdce druhého človeka počas celého dňa pri všetkých jeho činnostiach. Nosí ho vo svojich rukách, myšlienkach a dokonca aj vo svojich snoch. To zdôrazňuje vždy prítomnú povahu jeho lásky a spôsob, akým je votkaná do každého aspektu jeho bytia.
Rečník tiež opisuje spôsob, akým ho jeho láska k tejto osobe udržiava a posilňuje. Práve jeho „ostrov“ mu poskytuje útočisko a bezpečie. Je to jeho „slnko“, ktoré zohrieva a rozjasňuje jeho život. A práve jeho „sever, môj juh, môj východ a západ“ ho vedie a udáva mu smer. Tento obraz vyjadruje hlboký vplyv, ktorý má táto láska na život rečníka, a robí z neho centrum jeho existencie a zdroj jeho radosti.
Báseň končí rečníkom, ktorý potvrdzuje, že bude nosiť srdce tejto osoby „všade“ a „navždy“, čo symbolizuje trvalú a 永恒的 povahu jeho lásky.
Celkovo je „Nosím tvoje srdce so mnou“ silným a vášnivým vyjadrením lásky a oddanosti, zachytávajúc podstatu hlboko a beznádejne zamilovaného do niekoho a spôsob, akým môže láska premieňať a formovať život človeka.