V prvej strofe je vietor opísaný ako „veľký neviditeľný lovec“, ktorý sa „po oblohe potuluje so zubom psa“. Tieto snímky naznačujú dravú povahu vetra a jeho schopnosť spôsobovať škody a ničenie. Druhá sloha sa zameriava na úlohu vetra pri formovaní prírodného sveta, pretože „kosí pole a riedi drevo“ a „hromadí piesočné duny pri mori“. V tejto strofe je vietor vnímaný ako sila, ktorá vytvára aj ničí, a jeho sila je evidentná v spôsobe, akým formuje prostredie.
Tretia strofa zachytáva hravú stranu vetra, keď „naháňa vtáky a motýle“ a „tancuje s listami na stromoch“. Na rozdiel od svojej deštruktívnej sily opísanej vyššie v básni, vietor je tu zobrazený ako zlomyseľná a hravá sila, ktorá prináša radosť a pohyb do prírodného sveta. Napokon štvrtá strofa ponúka reflexný a filozofický pohľad na vietor, ktorý ho označuje ako „hlas Boží“. To naznačuje, že prednášateľ básne vidí vietor ako prejav božstva, mocnú silu, ktorá je mimo ľudské chápanie a kontrolu.
Celkovo báseň „Vietor“ predstavuje komplexný a mnohostranný obraz vetra, zachytávajúci tak jeho deštruktívnu a tvorivú silu, ako aj jeho hravé a duchovné aspekty.