- Strofa 1:Úvodná strofa vytvára scénu v múzeu, kde visia holandské maľby a ponúka pohľad do minulej éry. Predstavuje typické obrazy – mäsiara, pekára, dojičky, matky – a predstavuje zdomácnený, tradičný pohľad na ženské roly.
- Strofa 2:Perspektíva sa posúva do súčasnosti. Rečník konfrontuje očakávania spoločnosti a spochybňuje obmedzenia, ktoré sú kladené na túžby a ašpirácie žien. Upozorňuje na spôsob, akým sú ženské telá fetišizované, vystavené mužským pohľadom a často uzavreté v domácich priestoroch, podobne ako vystavené obrazy.
- Strofa 3:Báseň naberá politický obrat, dotýka sa širšieho sociálno-ekonomického kontextu. Rečník poukazuje na zraniteľnosť žien voči násiliu a zneužívaniu, rozdiely v dynamike moci a vykorisťovanie, ktorému čelia ženy v rôznych odvetviach vrátane pracoviska.
- Strofa 4:Rečníčka reflektuje svoju vlastnú skúsenosť ženy v spoločnosti. Uznáva vplyv kultúrnych naratívov, mediálnych reprezentácií a spoločenských podmienok na jej identitu a skúsenosti. Táto introspekcia ju vedie k tomu, aby si uvedomila svoju voľnosť a silu uprostred týchto výziev.
- Strofa 5:V záverečnej strofe rečník vyzýva ženy, aby spochybnili úlohy, ktoré im boli pridelené, aby odolali hraniciam vyplývajúcim zo spoločenských noriem a prijali svoju vlastnú autentickosť. Povzbudzuje ženy, aby sa vymanili z hraníc rámca, čo symbolizuje obmedzenia, ktoré sú okolo nich postavené.
Celkovo „Ženy v holandskej maľbe“ obratne kontrastuje so spoločenskými očakávaniami a realitou, ktorú zažívajú ženy, pričom vytvára paralely medzi historickými reprezentáciami a súčasnými bojmi. Báseň slúži ako výzva na oslobodenie žien, ich posilnenie a sebarealizáciu, čo podnecuje kritickú úvahu o rodových rolách, nerovnosti a potrebe transformačnej zmeny.