* Merač: Donneove básne sú zvyčajne písané jambickým pentametrom, metrom pozostávajúcim z piatich jamb alebo párov neprízvučných a prízvučných slabík.
* Schéma rýmu: Donneove básne často využívajú rôzne schémy rýmov, vrátane:
* AABB: Toto je najbežnejšia schéma rýmov v Donnových básňach a pozostáva zo štyroch riadkov, ktoré sa rýmujú v pároch.
* ABAB: Toto je ďalšia bežná schéma rýmov v Donneových básňach a pozostáva zo štyroch riadkov, ktoré sa striedavo rýmujú.
* CDCD: Táto schéma rýmu je v Donnových básňach menej bežná, ale pozostáva zo štyroch riadkov, ktoré sa rýmujú v pároch, pričom druhý a tretí riadok sa rýmujú navzájom.
* Začlenenie: Donne vo svojich básňach často používa preklenutie alebo prebehnutie vety alebo frázy z jedného riadku na druhý. Táto technika pomáha vytvárať v jeho básňach pocit plynutia a pohybu.
* Obrázkový jazyk: Donneove básne sú tiež charakteristické tým, že používajú obrazný jazyk, ako napríklad:
* Metafory: Donne často používa metafory na porovnanie dvoch rozdielnych vecí spôsobom, ktorý naznačuje skrytú podobnosť medzi nimi.
* Podobenstvá: Donne tiež používa prirovnania na porovnanie dvoch odlišných vecí, ale robí to pomocou slov „ako“ alebo „ako“.
* Prispôsobenie: Donne vo svojich básňach často dáva ľudské vlastnosti neživým predmetom alebo abstraktným myšlienkam.
* Aliterácia: Donne používa aliteráciu alebo opakovanie spoluhláskových zvukov na začiatku slov, aby vo svojich básňach vytvoril zmysel pre rytmus a textúru.
* Elipsy: Donne vo svojich básňach často vynecháva alebo „preskakuje“ určité slová, aby vytvoril pocit stlačenia alebo naliehavosti.
Toto je len niekoľko štrukturálnych znakov, ktoré charakterizujú básne Johna Donna. Pochopením týchto čŕt môžu čitatelia získať hlbšie ocenenie pre zložitosť a umenie Donneovej práce.