1. Atmosféra: Moriarty navodzuje tajomnú a zlovestnú atmosféru už od začiatku príbehu. Prostredie odľahlého plážového domu pri oceáne, obklopeného hustým lesom, vytvára pocit izolácie. Počasie je opísané ako „sivé a zadumané“, čo zvyšuje pocit predtuchy a napätia.
2. Postavy: K nálade prispieva aj autorova charakteristika. Hlavná hrdinka Cate bojuje s osobnou krízou a pocitmi nespokojnosti so svojím životom. Jej emocionálny nepokoj a zraniteľnosť spôsobujú, že sa čitatelia cítia nesvoji a znepokojení tým, čo sa jej môže stať.
3. Predstavy: Náznaky a predzvesť potenciálneho nebezpečenstva alebo neočakávaných udalostí vytvárajú pocit napätia a hrôzy. Moriarty obsahuje jemné indície o záhadných postavách číhajúcich v pozadí, zvláštnych zvukoch a nevysvetliteľných udalostiach, ktoré držia čitateľov v pozore a predvídajú, čo sa môže stať.
4. Tempo: Moriarty riadi tempo príbehu, aby zvýšil náladu. Striedajú sa v nej chvíle napätia a krátke medzihry pokoja, budovania očakávania a pocitu nepokoja. Narastajúce napätie, keď Cateine tri želania začnú mať nečakané a znepokojujúce následky, v čitateľoch vyvoláva čoraz väčšie obavy z výsledku.
5. Snímky: Živé snímky a popisný jazyk pomáhajú vykresliť živý obraz prostredia a emócií postáv. Autor používa obraznosť, ktorá vyvoláva pocity izolácie, zraniteľnosti a neistoty, čo všetko prispieva k celkovej nálade príbehu.
6. Jazyk: Autorovo použitie jazyka, vrátane výberu slov a vetnej stavby, odráža náladu príbehu. Krátke, členité vety vytvárajú nesúrodý a znepokojujúci tón, zatiaľ čo náznaky humoru poskytujú chvíle odľahčenia od intenzívnej atmosféry.
Kombináciou týchto prvkov Liane Moriarty efektívne vytvára znepokojujúcu a napínavú náladu v „Troch želaniach“, vťahuje čitateľov do sveta príbehu a necháva ich dychtivých objaviť pravdu za záhadnými udalosťami, ktoré sa odohrávajú.