Polovodičové rádiá majú oproti vákuovým elektrónkovým rádiám niekoľko výhod. Sú menšie, spoľahlivejšie, energeticky účinnejšie a produkujú menej tepla. Sú tiež menej náchylné na poškodenie vibráciami a nárazmi, vďaka čomu sú ideálne na prenosné a mobilné použitie.
Prvé polovodičové rádiá boli vyvinuté na začiatku 60. rokov 20. storočia, no stali sa široko dostupnými až koncom 60. a začiatkom 70. rokov. Do polovice sedemdesiatych rokov polovodičové rádiá úplne nahradili vákuové rádiá vo väčšine aplikácií.
V súčasnosti sa polovodičové rádiá používajú v širokej škále aplikácií, vrátane domácich stereo, prenosných rádií, autorádií a rádiobudíkov. Používajú sa aj v mnohých iných elektronických zariadeniach s rádiovým prijímačom, ako sú smartfóny, digitálne fotoaparáty a prehrávače MP3.