Rozšírené techniky, ako napríklad hranie na nástroje s inými predmetmi, ako sú tie tradičné alebo používanie nekonvenčných prstokladových techník, umožňujú široké spektrum textúrnych možností. Tieto techniky sa oddeľujú od konvenčných spôsobov hry na nástroje a vytvárajú nové farby, efekty a textúry, ktoré posúvajú hranice tradičného hudobného prejavu.
Okrem toho súčasná hudba často obsahuje elektronické prvky, syntetizátory a samplery, ktoré umožňujú manipuláciu a transformáciu zvukov na vytvorenie zložitých textúr. Elektronické zvuky je možné vrstviť, spracovávať a ovládať rôznymi spôsobmi, čo umožňuje bohatú a zložitú zvukovú tapisériu, ktorá je charakteristická pre súčasnú hudbu.
Skúmanie nekonvenčných textúr a integrácia technológie sa stali definujúcimi črtami súčasnej hudby, odlišujú ju od predchádzajúcich období a formujú jedinečné zvukové plochy a textúry, ktoré dnes počujeme v skladbách.