Pozitívne je, patronátny systém poskytoval finančnú podporu Mozartovmu dielu, čo mu umožňovalo komponovať hudbu bez toho, aby sa musel obávať bezprostredného finančného tlaku. To mu umožnilo objavovať nové hudobné nápady a experimentovať s rôznymi štýlmi, výsledkom čoho sú niektoré z jeho najinovatívnejších a najprelomovejších skladieb. Napríklad Mozartova opera „Čarovná flauta“ vznikla na objednávku riaditeľa divadla Schikaneder, čo umožnilo Mozartovi posunúť hranice opernej kompozície a vytvoriť dielo, ktoré je dodnes považované za jedno z jeho najväčších majstrovských diel.
Na negatívnej strane patronátny systém kládol isté obmedzenia aj na Mozartovu kreativitu. Mecenáši mali často špecifické preferencie a očakávania pre hudbu, ktorú si objednali, čo mohlo obmedziť Mozartovu umeleckú slobodu. Systém patronátov by navyše mohol viesť ku konkurencii a rivalite medzi skladateľmi, pretože sa uchádzali o priazeň bohatých mecenášov. To by mohlo vytvoriť stresujúce a konkurenčné prostredie pre Mozarta, čo by mohlo ovplyvniť jeho tvorivý proces.
Celkovo mal patronátny systém významný vplyv na Mozartovu hudbu a poskytoval príležitosti aj výzvy, ktoré formovali jeho dielo a odkaz.