Jedným z kľúčových momentov vo vývoji hudobného divadla bol vznik operety v Európe v polovici 19. storočia. Opereta, ktorá spájala prvky opery s populárnou hudbou a hovoreným dialógom, si získala nesmiernu obľubu a položila základy neskorším formám hudobného divadla.
V Spojených štátoch bol vývoj hudobného divadla výrazne ovplyvnený rozmachom vaudeville a miništrantov koncom 19. storočia. Vaudevilleské vystúpenia často obsahovali spev a tanec, zatiaľ čo vystúpenia minstrelov zahŕňali prvky afroamerickej hudby a kultúry. Tieto vplyvy prispeli k rozvoju výrazne amerického štýlu hudobného divadla.
Začiatkom 20. storočia sa Broadway stala epicentrom hudobného divadla v Spojených štátoch. Broadwayské predstavenia ako „The Black Crook“ (1866) a „The Prince of Pilsen“ (1903) pomohli vytvoriť konvencie hudobného divadla vrátane integrácie hudby, tanca a hovoreného dialógu do súvislého príbehu.
Jednou z najvýznamnejších osobností vo vývoji hudobného divadla bol Jerome Kern, ktorý začiatkom 20. storočia skomponoval mnoho broadwayských muzikálov. Kernove diela, ako napríklad „Show Boat“ (1927), pomohli pozdvihnúť žáner hudobného divadla začlenením komplexnejších a sofistikovanejších hudobných čísel.
Koniec 19. a začiatok 20. storočia mali zásadný význam pre vývoj hudobného divadla ako samostatného žánru, ktorý sa vyznačuje integráciou hudby, tanca a hovoreného dialógu do jednotného divadelného zážitku.