1. Zamerajte sa na pozorovateľné javy: Oba prístupy zdôrazňovali dôležitosť štúdia priamo pozorovateľných javov.
* Správanie: Zamerané na štúdium pozorovateľného správania a ich vzťah k environmentálnym podnetom, pričom do značnej miery ignorujú vnútorné duševné procesy.
* Gestalt psychológia: Zamerané na štúdium pozorovateľných vzorov a konfigurácií vo vnímaní a poznávaní je zdôrazňovanie celku väčšie ako súčet jeho častí.
2. Odmietnutie introspekcie: Obaja odmietli introspekciu ako spoľahlivú metódu štúdia mysle.
* Správanie: Introspekciu vnímal ako subjektívnu a nespoľahlivú.
* Gestalt psychológia: Tvrdil, že rozloženie mentálnych procesov na ich základné prvky skresľuje skutočnú povahu vnímania a poznania.
3. Dôraz na učenie: Oba myšlienkové prúdy uznávali dôležitosť učenia pri formovaní správania a mentálnych procesov.
* Správanie: Zamerané na to, ako prebieha učenie prostredníctvom asociácie a posilňovania.
* Gestalt psychológia: Zdôraznil úlohu vhľadu a reštrukturalizácie vo vzdelávaní a navrhol, že učenie nie je len hromadením vedomostí, ale aj procesom pochopenia vzťahov a vzorcov.
4. Použité zameranie: Oba prístupy mali vplyv na aplikované nastavenia.
* Správanie: Používa sa v oblastiach ako terapia, vzdelávanie a organizačné správanie.
* Gestalt psychológia: Používa sa v oblastiach ako psychoterapia, dizajn a riešenie problémov.
Je dôležité poznamenať, že napriek týmto podobnostiam sú rozdiely medzi týmito dvoma prístupmi oveľa výraznejšie:
* Správanie: Zamerané na to, ako vonkajšie podnety ovplyvňujú správanie, zanedbávajúc vnútorné duševné procesy.
* Gestalt psychológia: Zamerané na organizáciu a štruktúru vnímania, zdôrazňujúce úlohu vnútorných mentálnych procesov pri formovaní nášho prežívania.
Preto, zatiaľ čo behaviorizmus aj Gestalt psychológia zdieľajú zameranie na pozorovateľné javy a učenie, výrazne sa líšia vo svojich základných predpokladoch a metódach.