Je však dôležité zvážiť kontext, v ktorom sú postavy prezentované. Hymna sa odohráva v dystopickej spoločnosti, kde sú potláčané individuality a osobné prejavy, pričom mená postáv sú priradené podľa čísel namiesto individuality. V takomto prostredí si honba postáv za slobodou a ich vzdor proti represívnemu systému vyžadujú mieru idealizmu a odhodlania, aby boli vierohodné. Prehnané črty v postavách možno považovať za nevyhnutné pre riadenie rozprávania a sprostredkovanie Randových filozofických tém.
Jedným z kľúčových aspektov románu je boj Equality 7-2521 proti kolektivizmu a jeho cesta k prijatiu svojej individuality. Jeho snaha pochopiť koncept „ja“ a jeho prípadné prekročenie spoločenských obmedzení predstavujú idealizovanú reprezentáciu víťazstva ľudského ducha nad utláčateľskými silami.
Okrem toho postavy v Anthem slúžia ako hlásne trúby Randovej filozofických myšlienok, vyjadrujú jej názory na individualizmus, slobodu a hľadanie šťastia. Ako symboly týchto ideálov im môžu chýbať niektoré zložitosti a nedostatky, ktoré sa bežne spájajú s psychologicky realistickejšími postavami.
V konečnom dôsledku, či sa postavy v Anthem javia ako príliš idealizované na to, aby sa im dalo veriť, je vecou individuálneho vnímania a čitateľskej interpretácie kontextu románu a základných tém. Hoci stelesňujú ideály a predstavujú rozsiahlejšie filozofické koncepty, slúžia aj na to, aby poháňali príbeh vpred a sprostredkúvali Randovo posolstvo o dôležitosti individuálnej slobody a snahe o dokonalosť.