Recitatívy Secco sa často používajú v barokových operách a oratóriách, kde slúžia ako druh hudobnej skratky na sprostredkovanie rozprávania alebo dialógu medzi postavami v prezentovanom príbehu. Bežne sa vyskytujú aj v posvätnej zborovej hudbe, napríklad v Bachových pašiách.
Recitatívy secco už zo svojej podstaty kladú väčší dôraz na prednes a čistotu textu, umožňujú dramatickejší výklad a priamu komunikáciu s publikom. Vokálna línia v recitatíve secco často sleduje prirodzený rytmus a intonáciu reči, napodobňuje rytmus prirodzeného jazyka a zdôrazňuje význam textu.
Recitatívy Secco vyžadujú od interpreta technickú svižnosť, ktorá od neho vyžaduje, aby sa rýchlo pohyboval medzi spievanými a hovorenými frázami, často sprevádzanými dramatickými gestami alebo akciami na javisku. Vďaka tejto plynulosti sú recitatívy secco dôležitou súčasťou procesu rozprávania príbehu a umožňujú, aby prenikla dráma a emócie daného okamihu.