- V prológu podáva Zbor komplexný prehľad celého príbehu, vrátane dlhotrvajúceho sporu medzi Montaguemi a Kapuletmi a jeho tragických dôsledkov:
"Dve domácnosti, obe rovnaké v dôstojnosti, / v krásnej Verone, kde sa odohráva naša scéna, / od pradávneho zlomu nevraživosti po novú vzburu, / kde občianska krv znečišťuje občianske ruky. / Odtiaľ osudné bedrá týchto dvoch nepriateľov / A dvojica milencov star-cross'd si berie život."
Poskytnutím týchto komplexných vedomostí o udalostiach a výsledkoch hry, zbor demonštruje vševedúcnosť, pretože má úplné a transcendentné pochopenie príbehu.
- Počas hry zbor zasahuje aj medzi scénami, aby ponúkol pohľad na motiváciu, myšlienky a emócie postáv:
"Teraz leží stará túžba v jeho smrteľnej posteli, / A mladá náklonnosť zíza byť jeho dedičom; / Tá spravodlivá, po ktorej láska stonala a ktorá by zomrela, / S nežnou Júliou sa zhodovala, teraz nie je spravodlivá."
Zbor tu dáva publiku zásadné informácie o meniacej sa romantickej dynamike a vnútorných konfliktoch postáv, čím zvyšuje hĺbku a komplexnosť hry.
- V poslednom dejstve sa zbor vracia, aby priniesol tragický záver hry a uvažuje o širších morálnych ponaučeniach, ktoré sa treba naučiť:
"Veď nikdy nebol príbeh o väčšom utrpení ako tento o Júlii a jej Romeovi."
Zdieľaním týchto postrehov a morálnych úvah zbor opäť demonštruje vševediacu perspektívu, ktorá im umožňuje pochopiť a komentovať témy a významy hry.
Tieto príklady ilustrujú, ako Zbor v Rómeovi a Júlii pôsobí ako vševediaci rozprávač, ktorý divákom poskytuje poznatky, postrehy a komentáre, ktoré presahujú obmedzené perspektívy postáv a prispievajú k celkovému pochopeniu hry.