Talianske sonety pozostávajú zo 14 riadkov, zatiaľ čo anglické sonety pozostávajú zo 16 riadkov.
Talianske sonety majú špecifickú rýmovú schému pozostávajúcu z dvoch štvorverší (každé so 4 riadkami) s rýmovou schémou ABBA ABBA a dvoch terciek (každý s 3 riadkami) s rýmovou schémou CDC DCD alebo CCD CCD. Anglické sonety dodržiavajú inú schému rýmu:ABAB CDCD EFEF GG.
Talianske sonety majú tradične „otočku“ alebo „voltu“ po ôsmom riadku, kde sa posúva téma básne alebo sa uvádza kontrastná myšlienka. Menej výrazné je to v anglických sonetoch, ktoré môžu mať menej jasné delenie.
Zatiaľ čo talianske sonety nemajú povinnú formu metra (hoci sa bežne používali tradičné formy ako jambický pentameter), anglické sonety sú písané prevažne jambickým pentametrom, čo je poetický rytmus pozostávajúci z piatich jamb (neprízvučných slabík) v každom riadku. .
Napokon, talianske sonety boli hlavnou formou sonetov v Taliansku, pochádzajúce z 13. storočia a spopularizované básnikmi ako Dante Alighieri a Petrarca. Anglické sonety sa na druhej strane vyvinuli v Anglicku počas obdobia renesancie, najmä popularizované básnikmi ako Henry Howard, gróf zo Surrey a Sir Thomas Wyatt.