Odpor Kreonovmu ediktu: Antigona sa bezostyšne vzoprie Kreónovmu dekrétu, ktorý zakazuje pochovať jej brata Polynicesa. Napriek následkom a riziku pre svoj vlastný život Antigona pochová Polynicesa, pričom tvrdí, že zákony bohov a nepísané morálne kódexy majú väčšiu váhu ako zákony vytvorené ľuďmi, o ktorých sa domnieva, že sú nespravodlivé a neľudské.
Morálny argument: Antigona predstavuje presvedčivý morálny argument proti Kreónovmu rozhodnutiu. Tvrdí, že riadne pochovanie zosnulého člena rodiny je posvätnou povinnosťou a náboženskou povinnosťou, pričom zdôrazňuje dôležitosť božských zákonov pred zákonmi časnými. Spochybňuje morálku Kreónovho konania a poukazuje na nespravodlivosť trestania človeka za splnenie svätej povinnosti.
Dôraz na prirodzenú spravodlivosť: Antigona tvrdí, že prirodzený poriadok spravodlivosti by mal prevládať nad svojvoľnou dynamikou moci. Zdôrazňuje univerzálny význam ľudských práv, rodinných povinností a náboženských zvykov. Trvá na tom, že aj králi podliehajú morálnym zásadám a nemôžu prepísať univerzálne ľudské hodnoty pre osobný alebo politický zisk.
Nebojácna konfrontácia: Počas celej hry Antigona nebojácne konfrontuje Kreóna, spochybňuje jeho autoritu a usudzuje s ním. Odmieta sa nechať zastrašiť jeho postavením a stojí si za svojím, napriek nerovnováhe síl medzi nimi. Jej neochvejná oddanosť spravodlivosti jej umožňuje hovoriť pravdu moci bez strachu a váhania.
Ochota obetovať: Antigona je ochotná urobiť značné osobné obete, aby sa postavila za to, v čo verí. Nasadí svoj vlastný život, aby zabezpečila, že jej brat bude riadne pochovaný, pričom veľmi dobre vie, že ju za svoje činy pravdepodobne čaká prísny trest alebo dokonca smrť. Jej osobná obeta sa stáva silným vyhlásením odporu a pravdivosti tvárou v tvár útlaku.
Presadzovaním dôležitosti morálnych princípov, spochybňovaním nespravodlivých zákonov a preukazovaním neochvejnej odvahy zoči-voči autorite hovorí Antigona pravdu moci, obhajuje spravodlivosť a spochybňuje hranice ľudskej autority.