- Formálny a vyšší jazyk: Shakespeare používa v celej hre formálny a povýšený štýl jazyka, pričom mnohé postavy hovoria vysoko poetickým a rétorickým jazykom. Táto povýšená dikcia je vhodná pre prostredie hry v starom Ríme a jej zameranie na silné politické osobnosti a udalosti.
- Rétorické prostriedky: Shakespeare v Juliusovi Caesarovi vo veľkej miere využíva rétorické prostriedky vrátane prirovnaní, metafor, personifikácie, aliterácie a protikladov. Tieto zariadenia mu umožňujú vytvárať živé obrazy, zdôrazňovať dôležité témy a zvyšovať emocionálny dopad hry.
- Kontrastné štýly: Shakespeare používa rôzne štýly dikcie na rozlíšenie medzi rôznymi postavami a spoločenskými triedami. Napríklad obyčajní ľudia a nižšie postavené postavy často hovoria jednoduchším a priamočiarejším jazykom, zatiaľ čo šľachtici a senátori používajú zložitejší a prepracovanejší jazyk.
- Symbolizmus: Shakespeare používa v hre symbolický jazyk a obraznosť, aby dodal akcii hĺbku a zmysel. Napríklad vzhľad veštca a jeho varovania, ako aj symbolika krvi a vody, zohrávajú významnú úlohu v námetoch a predobrazoch hry.
- Rôzne registre: Shakespeare v Juliusovi Caesarovi využíva širokú škálu registrov, od vznešeného a poetického jazyka až po zemitú a hovorovú reč. Táto rôznorodosť registrov odráža rôznorodosť postáv a situácií v hre a pomáha vytvárať realistický a podmanivý dramatický svet.
Celkovo sa Shakespearova dikcia v Juliusovi Caesarovi vyznačuje formálnosťou, rétorickou prepracovanosťou, kontrastmi medzi rôznymi postavami a spoločenskými vrstvami, používaním symboliky a širokou slovnou zásobou.