2. Jasný ústredný konflikt: Monológ by sa mal sústrediť na jeden ústredný konflikt, ktorý poháňa emócie a motiváciu rečníka. Tento konflikt môže byť vnútorný, ako je boj so svedomím, alebo vonkajší, ako je boj proti utláčateľskej sile.
3. Poetický jazyk: Jazyk dramatického monológu by mal byť vysoko štylizovaný a obrazný a mal by používať živé obrazy a narážky na vytvorenie silného emocionálneho vplyvu. Rečník by mal používať rôzne rétorické prostriedky, ako sú metafory, personifikácia a aliterácia, aby zvýšil hudobnosť a výraznosť svojho jazyka.
4. Pocit naliehavosti: Monológ by mal mať pocit bezprostrednosti a naliehavosti, ako keby rečník bol zachytený momentom a musí povedať svoj názor skôr, než bude neskoro. To sa dá dosiahnuť použitím silných slovies, zvolacích viet a opakujúcich sa fráz.
5. Dynamická štruktúra: Monológ by mal naberať na intenzite smerom k dramatickému vyvrcholeniu a potom utíšiť, často končí silným záverečným vyhlásením alebo obrazom. Emócie rečníka by sa mali počas monológu posúvať a vyvíjať a jazyk by mal odrážať túto emocionálnu cestu.