* „Aj tak mi v jedno skoré ráno svietilo slnko
So všetkou víťaznou nádherou na čele."
Tieto riadky predstavujú nádej rečníka na lepšiu budúcnosť. Rečník má za sebou ťažké obdobie, no veria, že sa veci zlepšia. Porovnávajú sa so slnkom, ktoré každé ráno vychádza s obnovenou nádejou. Hovorkyňa verí, že sa aj oni povznesú nad svoje súčasné výzvy a dosiahnu úspech.
Tieto riadky tiež predstavujú lásku rečníka k osobe, ktorú v sonete oslovujú. Rečník prirovnáva ich lásku k slnku, ktoré je zdrojom svetla a tepla. Veria, že ich láska im pomôže prekonať ťažké chvíle a prinesie šťastie.
Celkovo tieto dva posledné riadky Sonnetu 29 vyjadrujú nádej rečníkov na lepšiu budúcnosť a ich lásku k osobe, ktorú sonetom oslovujú.