Stanislavski veril, že ospravedlnenie je nevyhnutné pre hercov, aby vytvorili pravdivé a vierohodné predstavenia. Tvrdil, že herci by nemali jednoducho zobrazovať emócie a činy opísané v scenári, ale mali by tiež chápať základné dôvody týchto emócií a činov. Herci sa tak mohli hlbšie spojiť so svojimi postavami a urobiť ich výkony emocionálnejšie rezonujúce.
Stanislavski vyvinul množstvo techník, ktoré pomáhajú hercom rozvinúť ospravedlnenie pre svoje postavy. Tieto techniky zahŕňali:
- Improvizácia :Herci improvizovali scény zo života svojej postavy, skúmali ich myšlienky, pocity a vzťahy.
- Životopis postavy :Herci napísali podrobnú biografiu svojej postavy vrátane informácií o ich detstve, rodine, vzdelaní, pracovnej histórii a vzťahoch.
- Emocionálna pamäť :Herci čerpali zo svojich osobných skúseností, aby našli emócie, ktoré boli podobné tým, ktoré prežívali ich postavy.
Použitím týchto techník mohli herci rozvinúť hlboké a jemné pochopenie svojich postáv a vytvoriť predstavenia, ktoré boli pravdivé a vierohodné.
Tu je niekoľko príkladov toho, ako možno ospravedlnenie použiť v konaní:
- V scéne, kde je postava nahnevaná, môže herec ospravedlniť hnev predstavou, že postava sa cíti frustrovaná a bezmocná, pretože jej bolo odopreté niečo, čo chcela.
- V scéne, kde postava plače, môže herec ospravedlniť slzy tým, že si predstaví, že postava je premožená smútkom alebo smútkom.
- V scéne, kde sa postava smeje, môže herec ospravedlniť smiech predstavou, že postava sa cíti radostne alebo sa jej uľavilo.
Pochopením opodstatnenosti emócií a činov svojich postáv môžu herci vniesť do svojich vystúpení väčšiu hĺbku a autentickosť a vytvoriť pre divákov vierohodnejší a pútavejší zážitok.