Konkrétny príbeh: Symphonie fantastique nie je len zbierkou abstraktných hudobných hnutí, ale rozpráva konkrétny príbeh. Berlioz poskytol podrobný program, ktorý vysvetľuje príbeh každej vety a umožňuje poslucháčom sledovať emocionálnu cestu skladateľovho protagonistu.
Popisné názvy: Každá časť symfónie nesie popisný názov, ktorý naznačuje vývoj príbehu. Napríklad prvá časť má názov „Rêveries – Passions“ (Reveries – Passions), druhá je „Un bal“ (Lopta) a tretia je „Scène aux champs“ (Scéna v poliach). Tieto tituly ponúkajú hudobné narážky na udalosti a emócie odohrávajúce sa v každom pohybe.
Hudobné stvárnenie emócií: Berliozovo použitie orchestrálnych farieb a hudobných tém efektívne zobrazuje rôzne emócie a udalosti spomínané v programe. Napríklad vo štvrtej časti nazvanej „Marche au supplice“ (Pochod na lešenie), rytmus pesante, zlovestná melódia a ťažká inštrumentácia vytvárajú pocit hrôzy a tragédie.
Konkrétne postavy a scény: Program predstaví konkrétne postavy, ako je milovaná žena a alter ego hlavného hrdinu, a zasadí ich do opisných scén, akými sú ples, pastoračné prostredie a čarodejnícky sabat. Tieto prvky umocňujú rozprávačský aspekt symfónie.
Jednota prostredníctvom leitmotívov: Berlioz využíva hudobné témy alebo leitmotívy na reprezentáciu konkrétnych myšlienok alebo postáv v celej symfónii. Napríklad idée fixe, opakujúca sa melódia, symbolizuje milovanú ženu a jej prítomnosť v mysli hlavného hrdinu.
Vďaka úzkemu prepojeniu hudby s mimohudobným príbehom Symphonie fantastique stiera hranice medzi čisto abstraktnou hudbou a explicitnejšími formami hudobného rozprávania. Vďaka týmto programovým funkciám vyniká ako jeden z definujúcich príkladov programovej hudby v období romantizmu.