Dikcia v básni je povýšená a formálna, s dôsledným použitím metaforického jazyka. Napríklad v prvom štvorverší hovorca hovorí o svojej láske ako o „letnom dni“ a v druhom štvorverší prirovnáva jej oči k „dvom hviezdam“. Báseň obsahuje aj niekoľko príkladov personifikácie, ako napríklad použitie „Smrť“ ako postavy.
Okrem bohatého využitia obrazného jazyka sa báseň vyznačuje aj zložitou syntaxou, ktorá často zahŕňa použitie enjambmentu. Napríklad v prvom štvorverší veta rečníka o tom, že jeho láska je „umiernenejšia“ ako letný deň, pokračuje do druhého riadku, čím sa vytvára plynulý tok jazyka. Použitie enjambmentu v celej básni pomáha vytvárať pocit naliehavosti a vášne.
Celkovo sú dikcia a syntax Sonnetu 29 podstatné pre význam a vplyv básne. Povznesený jazyk a zložité vetné štruktúry napomáhajú k pocitu nadčasovosti a dôležitosti a použitie obrazného jazyka a previazanosti prispieva k emocionálnej intenzite básne.