1. Uvedomenie si jeho tragického osudu: Oidipus prichádza k šokujúcemu poznaniu, že splnil strašné proroctvo, ktorého sa celý čas obával. Narieka nad svojim pádom a vyjadruje svoju úzkosť a zúfalstvo.
2. Sebapokarhanie: Oidipus si tvrdo vyčíta svoju slepotu a aroganciu. Za bolesť, ktorú spôsobil sebe a iným, obviňuje svoje činy.
3. Strata zraku: Oidipus sa rozhodne oslepiť ako symbolický trest za svoje činy. Tým, že sa pripravuje o zrak, snaží sa uniknúť pred neznesiteľnou hrôzou zoči-voči svetu, do ktorej nevedomky priniesol toľko utrpenia.
4. Vyhostenie: Oidipus uznáva, že už nie je spôsobilý žiť medzi svojim ľudom a rozhodne sa odísť do vyhnanstva. Verí, že jeho prítomnosť prinesie do Théb len ďalšie nešťastie.
5. Odvolanie na Creona: Oidipus zveruje svoje dcéry Antigonu a Ismene do opatery Kreónovi, svojmu švagrovi. Prosí Kreóna, aby sa o nich postaral a ochránil ich pred ďalším ubližovaním.
6. Rozlúčka s Thébami: Oidipus sa definitívne rozlúči s mestom Théby, ktorému kedysi vládol ako uctievaný kráľ. Narieka nad tragickým zvratom udalostí, ktorý otriasol jeho životom a zneuctil jeho meno.
7. Žiadosť o dôstojnú smrť: Oidipus vyjadruje svoju túžbu po pokojnej a dôstojnej smrti. Túži nájsť odpočinok a zbaviť sa bremena svojej viny a utrpenia.
Celkovo možno povedať, že Oidipov monológ na konci „Oidipus Rex“ zachytáva jeho hlboký smútok, úzkosť a sebaodsudzovanie, keď zápasí s dôsledkami svojho tragického osudu a priznáva ničivý dopad svojich činov na seba i na svoje okolie.