Ako Mercutio opisuje kráľovnú Mab, spája ju so snami a fantáziami a uvádza, že „cvála noc v noci / cez mozgy milencov“. Tento obraz naznačuje, že láska existuje hlavne v oblasti predstavivosti a nie v skutočnosti, čo ukazuje, že láska je často poháňaná iba túžbou a nie logikou.
Hovorí o nej ako o rozmarnej, impulzívnej a nestálej vládkyni, ktorá často mení názor tak rýchlo ako „vo sne“, čím ďalej zdôrazňuje nepredvídateľnosť a nekontrolovateľnosť lásky. Táto pasáž tiež obsahuje vtipné narážky na fyzické aspekty lásky, čo naznačuje, že láska môže byť omamná, posadnutá a dokonca bolestivá, ako „latiová dýka“, ktorou pichne milencom do palcov.
Mercutio varuje Rómea pred silou a ilúziami lásky, ukazuje, ako môže ľudí pohltiť a prinútiť ich konať iracionálne a impulzívne. Dá sa to však interpretovať aj ako jeho komentár k iracionalite lásky vo všeobecnosti, vyjadrujúci jeho pocity, že láska je v podstate poháňaná túžbou a fantáziou, a nie rozumom.