Rečník používa jazyk, ktorý vyjadruje pocit hlbokej náklonnosti a obdivu k Marguerite. Opisujú ju ako „môj život, moja láska“ a označujú ju ako „moja kráľovná“ a „moja hviezda“. Rečník však vyjadruje aj pocit vzdialenosti a nedosiahnuteľnosti, čo naznačuje, že jeho pocity sú neopätované alebo nenaplnené.
Použitie obraznosti v básni prispieva k tónu neopätovanej lásky. Rečník prirovnáva Marguerite ku kvetu, ruži a ľalii, pričom všetky sú symbolmi krásy a čistoty. Tieto obrázky však tiež naznačujú pocit krehkosti a nestálosti, ktorý odráža obavy rečníkov, že ich láska k Marguerite nemusí trvať alebo sa naplniť.
Celkovo je tón „To Marguerite-Continued“ tónom hlbokej túžby, obdivu a ľútosti, čo odráža neopätovanú lásku rečníka k Marguerite.